Socha sv. Floriána
Keď sa v 19. storočí trhové centrum mestečka Beckov premenilo na parkový priestor, pribudla v ňom okrem zelene aj socha sv. Floriána. Časom však zeleň nadobudla nad kameňom prevahu a zatiaľ čo stromy rástli, socha svätca sa pomaly pred zrakmi okoloidúcich strácala. Jedinou možnosťou, ako zabrániť hroziacemu zániku sochy, bolo pristúpiť k jej reštaurovaniu. Úlohou prinavrátiť soche zanikajúce hodnoty bol poverený beckovský rodák akademický sochár Jozef Klech spolu s kolegom reštaurátorom Miroslavom Polgárom.
Priblížme si však najprv históriu uctievania postavy sv. Floriána. O živote sv. Floriána neexistujú reálne historické pramene, legenda však vraví, že zomrel ako kresťanský mučeník okolo r. 340 n. l. Podľa životopisov pochádzajúcich zo 7. až 8. storočia bol Florián rímskym vojakom, ktorý sa pokúsil zachrániť pred smrťou v plameňoch 40 kresťanov uväznených za čias cisára Dioklaciána. Pri tomto odvážnom čine bol však zajatý a keďže sa nevzdal svojej viery ani po bičovaní, dratí z kože a sedení v ohni, hodili ho vojaci s kameňom priviazaným okolo krku do rieky Enns. Jeho telo potom našla a pochovala neznáma kresťanka. V inom životopise vystupuje Florián ako vojnový vyslúžilec, ktorý sa dobrovoľne pripojil k zajatým kresťanom, aby spolu s nimi podstúpil smrť utopením. Malo sa tak stať 4. mája roku 304 n. l., teda v deň, ktorý dnes uctievame ako sviatok sv. Floriána. Po čase svätcove pozostatky preniesli do augustiniánskeho opátstva svätého Floriána blízko mesta Linz. Neskôr boli prenesené do Ríma, odkiaľ časť z nich pápež Lucius III. v roku 1138 daroval poľskému kráľovi Kazimírovi a biskupovi Krakowa, kde bola pre ich uchovanie postavená bazilika sv. Floriána. Od toho času je sv. Florián považovaný za patróna Poľska, Linzu a Horného Rakúska. Podľa kresťanskej tradície je ochrancom proti ohňu i povodni. Niekedy v 17. storočí sa stáva patrónom požiarnikov, jeho zobrazenie sa objavuje na hasičskej zbroji a od 18. storočia jeho sochu nájdeme často stáť pri alebo na požiarnych zbrojniciach, alebo v strede obce. Túto tradíciu podporuje aj ďalšia legenda o svätcovi, podľa ktorej vďaka svojej silnej viere zahasil požiar domu jediným vedrom vody. Na Slovensku patrí sochárske zobrazenia sv. Floriána k veľmi obľúbeným a po sv. Jánovi Nepomuckom aj najpočetnejším.
Neskorobaroková socha sv. Floriána z Beckova vytvorená v poslednej tretine 18. stor. stvárňuje svätca podľa klasického zvyku ako rímskeho vojaka lejúceho z vedra vodu na domček pri nohách. Socha je osadená na vysokom hranolovitom podstavci v spodnej i hornej časti rozšírenom, s hranami akcentovanými tenkou lištou stočenou na koncoch do zalamovanej závitnice. Na čelnej stene podstavca je medailón lemovaný vavrínovým vencom, vnútri medailónu sú dnes už len zvyšky rytého nápisu, ktorý by nám zrejme podrobnejšie osvetlil históriu pamiatky. Podstavec ukončuje rímsová hlavica. Svätec stvárnený ako rytier v zbroji stojí v typickom barokovom postoji – esovito prehnutý, s hornou polovicou tela otočenou do opačnej strany ako je dolná. Počas reštaurovania bola zistená manipulácia s hlavou sochy počas predchádzajúcej obnovy. Táto bola vrátená do pôvodnej polohy, tzn. natočená do strany, čím socha získala na dynamickosti. Svätec má pri pravom boku opretú zástavu, pri jeho pravej nohe je model horiaceho domu, na ktorý svätec vylieva z vedra držaného v ľavej ruke vodu.
Socha bola na čas potrebný na jej zreštaurovanie prevezená do ateliéru reštaurátora v obci Bernolákovo, kde sa začalo s časovo náročným procesom reštaurovania. Socha bola celoplošne očistená od hrubých nánosov uhlíkových a machových depozitov a predovšetkým bolo odstránené množstvo nevhodných a sochu znehodnocujúcich cementových úprav z minulosti. Ďalšie reštaurovanie spočívalo v domodelovaní chýbajúcich častí vo vhodnom rozsahu z reštaurátorského materiálu - ako napríklad deštruované detaily vavrínových vencov na podstavci, detaily svätcovej fyziognómie, špic zástavy nesenej sv. Floriánom v ruke. Takisto silno rozrušené schodiskové stupne boli náležite spevnené, domodelované a osadené v novom lôžku. Po osadení bola socha ošetrená petrifikovaním, ktoré v budúcnosti zabráni prenikaniu vlhkosti do kamennej hmoty a všetky tri časti – schodisko, podstavec aj socha boli farebne zjednotené.
Socha sv. Floriána v Beckove, ktorá čoskoro získa štatút národnej kultúrnej pamiatky a s ním náležitý stupeň ochrany, tak od mája 2009 môže opäť plniť svoju pôvodnú estetickú, ale aj ochrannú funkciu v obci.
